Klasický koncept prirodzeného práva a jeho poklasické mutácie

Abstrakt

Príspevok po kritickej analýze vybratých právnych textov klasických rímskych právnikov obsiahnutých najmä v justiniánskej kodifikácii a štúdia právnych názorov uznávaných právnych romanistov má ambíciu dokázať odlišný koncept prirodzeného práva (ius naturale) v klasickom období vývoja rímskeho práva a v justiniánskom období. Klasická právna veda (t. j. od konca 1. stor. pred Kr. do polovice 3. stor. po Kr.) z obsahového hľadiska stotožňovala kategóriu prirodzeného práva (ius naturale) s právom národov (ius gentium). Poklasickí a justiniánski právnici vplyvom kresťanského náboženstva nielenže oddeľovali ius naturale od ius gentium, ale vytvorili novú koncepciu prirodzeného práva, podľa ktorej ide o právo, ktoré: a) príroda naučila všetky živočíchy, b) je vždy spravodlivé a dobré, c) zachovávajú všetky národy, d) vytvorila božská Prozreteľnosť.